Ivan Vyskočil bol známy z filmov Perličky na dně, Faunovo velmi pozdní
odpoledne či Kamarát do dažďa. Ako svojský divadelník búral konvencie a
pohrával sa s jazykom, čo dokazuje aj názov jeho knihy Malý Alenáš.
Dlhé roky pôsobil ako obľúbený a rešpektovaný pedagóg na pražskej
Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Predtým v období
normalizácie musel znášať zákazy a komunistický režim ho pokladal za
nežiaduceho umelca.
Už koncom 50. rokov spolupracoval s legendárnym divadelníkom, textárom,
hudobníkom a výtvarníkom Jiřím Suchým. Bol tiež spoluzakladateľom
Divadla na zábradlí, kde v rokoch 1958 až 1962 pôsobil ako herec,
režisér a dramatik. V piatok mu vzdalo poctu: "Celé divadlo vyjadruje
úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Dnešnú premiéru inscenácie O Pavlovi
venujeme práve pánu profesorovi (Ivanovi Vyskočilovi)."
Svoj postoj k divadelným formám jasne naznačuje aj Nedivadlo, ktoré
založil po odchode z Divadla na zábradlí. V 60. rokoch zaujal knihami
Vždyť přece létat je snadné, Kosti a Malé hr, ktoré ovplyvnili Václava
Havla, neskôr Petra Lébla či Jaroslava Duška.
Na striebornom plátne sa prvýkrát objavil v roku 1965 v poviedkovom
filme Perličky na dně podľa knihy Bohumila Hrabala a vo filme O
slavnosti a hostech režiséra Jana Němca. Vtedajší prezident Antonín
Novotný tento film považoval za urážku svojho majestátu. Počas
normalizácie Vyskočil nadlho zmizol zo strieborného plátna.
Vo filme sa objavil až v roku 1983 v snímke Faunovo velmi pozdní
odpoledne režisérky Věry Chytilovej alebo vo filme Karla Kachyňu Kam,
pánové, kam jdete. Zahral si aj kunsthistorika v Kamarátovi do dažďa (so
Sagvanom Tofim a Lukášom Vaculíkom).
Vyskočil sa naplno presadil až po roku 1989, keď začal učiť na DAMU na
katedre autorskej tvorby, ktorú založil a až do roku 2003 aj viedol.
Opakovane o svojom postoji k totalite rozprával pre projekt Pamäť národa.